Stalo sa to v jeden
celkom nevinný deň, v nedeľu 28. februára, keď sa členovia cirkevného
zboru evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Bratislava stretli
v Novom kostole na Legionárskej ulici k Výročnému konventu aby si
schválili osamostatnenie zboru v Dúbravke a zvolili nového
predsedajúceho zborového farára. Húfy ľudí sa nahrnuli do chrámu a zišli
sa tu skôr kvôli záujmu niečo odhlasovať než povinnosti voči Bohu. Po službách
Božích nasledoval skutočný hlavný bod tohto stretnutia a to konvent
a ako prvé sa mal prebrať a odsúhlasiť program konventu. Nasledovali
prvé diskusné príspevky a zazneli viaceré výhrady voči programu.
Z dôvodu toho, že neboli výročné hospodárske správy z roku 2008 ani
roku 2009 dané k dispozícií ešte pred zasadnutím konventu a tým nebol
dostatočný čas na ich preskúmanie, rozhodlo sa, že sa bude o schválení
výročnej správy hlasovať až na budúcom stretnutí, termín bol určený do apríla.
Následne sa objavovali názory, že keďže týmto rozhodnutím stratil konvent
charakter výročného konventu, treba ho rozpustiť a všetky body programu
prejednať až na budúce. Pravdou ale je, že už od začiatku zostavovania konventu
sledovali oní zodpovední manipulácia a konšpiratívne ovplyvňovanie
rozhodnutí tým, že do jedného zasadnutia zahrnuli a „pchali“ aj výročnú
správu, aj schvaľovanie osamostatnenia pastorálneho obvodu Dúbravky, aj
zvolenie nového predsedajúceho zborového farára po odstúpení pána Mgr. Michala
Zajdena. Preto sa ani netreba čudovať, že aj po vyhodení jednej otázky
hlasovania a vyriešení len jednej z troch záležitostí trval konvent
celkovo 4 a pol hodiny. Nakoniec sa ale po dlhom zavádzaní a trepaní,
spochybňovaní o niečom, čo sa už odhlasovalo predsa len pokračovalo v
programe a nasledovala vyčerpávajúca správa duchovnej činnosti cirkevného
zboru spojená s prezentáciou.
Konečne
sa prišlo k rozhodujúcej a dôležitej časti konventu,
k hlasovaniu predsedajúceho zborového farára a rozbehla sa mašinéria
propagandy, začali rad radom za sebou prichádzať ľudia preferujúci jedného
alebo druhého kandidáta, súboj konkurentov Martina Šefranka a Anny
Polckovej sa rozbehol na plné obrátky, konfrontácia medzi ortodoxnými
konzervatívcami a inovatívnymi reformátormi sa vyostrovala až napokon
s vystrielanými nábojmi pristúpili na rozhodné hlasovanie, ktoré
prebiehalo tajne pomocou vhadzovania lístkov do urien. Ešte pred ním sa
spočítali prítomní oprávnení voliči, 255 v porovnaní s 302
odovzdanými hlasovacími lístkami na začiatku konventu. Po hlasovaní sa, zatiaľ
čo komisia spočítavala hlasy, pokračovalo v programe a začalo sa
s diskutovaním o samostatnom cirkevnom zbore Dúbravka, nadšenci tohto
rozhodnutia sa oháňali tvrdeniami, že oni, ovečky potrebujú svojho pastiera
a že osamostatnenie prinesie len duchovný rozvoj neuvedomujúc si pritom,
že z tých príjmov, ktoré budú plynúť len z ich cirkevného domu sa
neuživia, nakoľko v súčasnosti ich držia nad vodou príjmy ostatných
kostolov v Starom Meste, ktorí ich dotujú a preto budú nútení si na
vydržiavanie svojej duchovnej činnosti požičiavať a skôr či neskôr
skrachujú ako samostatný zbor, čiže nezávislosť neprinesie rozvoj ale naopak,
úpadok a skazu. Fanúšci kroku osamostatnenia ale naopak velebili výsledok
volieb ako Božiu vôľu, nakoľko hlasovalo 222 za a len dvaja odvážlivci
proti. Po tomto vyriešenom bode sa napokon došlo k najhanebnejšiemu
okamihu toho dňa, možno aj roku v cirkevnom zbore Bratislava, čo aj dalo
názov tomuto článku. A bolo to vyhlásenie, že pri sčítavaní hlasov sa
napočítalo 275 hlasov, čo bolo o dvadsať viac ako pri spočítavaní pred
voľbami a tým sú voľby neplatné... Pred očami celého kostola plného
kresťanov, čestných a svedomitých ľudí si dovolili takú hanebnú,
primitívnu a podlú konšpiráciu. V tom okamihu sa ozval nahnevaný
šramot, ľudia vyskakovali od zúrivosti z takejto farizejskej lži,
vystupovali nespočetno ľudí na podporu toho, že počet spočítaných lístkov
neprekročil počet odovzdaných lístkov a preto sú voľby platné a ľudia
vyzývali predsedníctvo aby prezradili výsledky volieb a hlasné výkriky už
len prerušilo ticho, ktoré nastalo pri vyhlasovaní výsledkov, ktoré napokon
vyvolalo ešte väčšiu vzburu a revolt proti takýmto špinavým podvodníckym
praktikám. Výsledky zneli 127 hlasov za Martina Šefranku a 144 hlasov za
Annu Polckovú. Tým sa jasne ukázalo, že to bola len zákerná konšpirácia zo
strany oligarchov a jezuitského agenta, ktorí chcú naprosto zničiť
evanjelickú cirkev a dokonať dielo inkvizície namierené proti
progresívnemu inovatívnemu a pokrokovému mysleniu. Ľudia žiadali, aby sa
hlasovalo o tom, či voľby boli platné alebo nie a podľa šomrania
a kriku v sále bolo očividné, ako by to dopadlo ale nakoniec po
intenzívnej hádke predseda konventu a to Martin Šefranko vyhlásil, že on
na takú otázku nedá hlasovať a že ľudia si nemôžu o hocičom hlasovať,
len predsedníctvo môže dať vyhlásiť otázky na hlasovanie s tvrdením, že
toto patrí na cirkevný súd, lebo sa jedná o vážne právnické dilema
a nie do chrámu Božieho, kde nesmie byť narušený pokoj. Áno, nesmie byť
narušený pokoj takýmito podvodmi a niečim natoľko hrozným ako sfalšovanie
volieb. Napokon sama farárka Polcková rezignovala a prijala ponuku, že sa
bude konať opätovné hlasovanie pri nejakých bohoslužbách. Na úplny koniec
vystúpil jeden človek hovoriac, že sa hanbí, že je členom tohto zboru, že sa takto
hádame v chráme Božom. Áno, aj ja, aj ja sa hanbím, že som členom tohto
cirkevného zboru kvôli tomu, akými farizejskými, podvodníckymi
a totalitnými praktikami sa konšpiratívne pred zrakom plného kostola
zmanipulovalo niečo také hodnotné a sväté v občianstve ako sú voľby
a ako surovo a nehanebne, zločinne sa bez akéhokoľvek trápenia
svedomia zahodila demokracia do blata a do čerta. A to myslím
doslovne.
Svoj
názor uplatnil v zmysle Slobody prejavu Michal Andrej Molnár